Otvorená optická sieť, riešenie pre všetkých?

V rozhovore Ing. Peter Bezák, riaditeľ prevádzky spoločnosti Towercom vysvetľuje, ako je
možné nájsť riešenie pre optické pripojenie domácností aj v lokalitách, kde teraz
o vysokorýchlostnom internete užívatelia iba snívajú.

Napriek tomu, že Slovensko je na tom s pokrytím FTTH sietí (Fiber to the home: optické
vlákno priamo do domácnosti) v porovnaním s európskym priemerom (presné čísla
dohľadáme) veľmi dobre, stále je čo doháňať. Snahou Európskej únie je totiž dostať v
najbližších 5 rokoch pokrytie optických sietí až na úroveň 80 až 90% domácností.

Čo znamená otvorená FTTH sieť?

Tieto siete fungujú na princípe „bod-multibod“ a využívajú sa najmä pre triple play služby.
Ich rozvetvenosť umožňuje jednoduchšie pripojenie viacerých domácností priamo so
zdrojom. Otvorená sieť navyše dáva možnosť jej využitia pre viacerých operátorov súčasne. Títo
potom nemusia budovať každý svoju vlastnú infraštruktúru. Výhody to prináša pre všetky
strany.

Ako takáto otvorená sieť funguje?

Optické pripojenie má obrovskú kapacitu, v porovnaní s inými médiami je takmer
nevyčerpateľné. Ich budovanie je však značne nákladné, priemerne náklady na domácnosť
sa pohybujú od 180-250€ a v miestach s individuálnou domovou výstavbou ešte výrazne vyššie. Za
predpokladu, že si každý operátor buduje svoju vlastnú sieť, je preto náročné pokryť
v dohľadnej dobe aj také oblasti, ktoré sú už pre tento typ investície menej atraktívne.
Otvorená sieť ponúka možnosť, využívať jednu a tú istú infraštruktúru pre viacerých
operátorov súčasne. Využívať môžu buď „dark-fiber“, alebo infraštruktúru priamo so službou.

Kto teda z takého riešenia profituje?

V konečnom dôsledku užívateľ, ktorý sa tak dostane k vysoko kvalitnému pripojeniu aj
v oblastiach, ktoré sú mimo primárny záujem operátorov, napr. oblasti vidieka. Pravda je
taká, že najlukratívnejšie oblasti už pokryté dávno sú. Na svoju príležitosť však čakajú aj
miesta, ktoré by ako investícia pre jedného operátora boli menej lákavé, alebo by
neprichádzali do úvahy vôbec. Návratnosť takejto investície je totiž výrazne dlhšia.

Takže je to výhodné aj pre operátorov?

Jednoznačne. V minulosti si totiž každý operátor kopal siete samostatne, v niektorých
oblastiach tak bola optika vystavaná dvojmo či dokonca trojmo. V súčasnosti si však už aj
operátori uvedomujú, že dobudovávať vlastné siete aj do menej lukratívnych oblastí, už nie je
také rentabilné. Okrem toho, že operátor je pri takomto riešení odbremenený od veľkej
investície do infraštruktúry, nemusí znášať ani náklady na jej údržbu či starostlivosť o sieť.

Takéto riešenia však majú aj svoje úskalia, aké?

Najväčšou výzvou takéhoto riešenia je vzájomná dohoda medzi jednotlivými operátormi, či
už na technickej alebo principiálnej rovine. V tomto smere teda od nás prišla idea ponúknuť
operátorom otvorenú optickú sieť ako nezávislý, nestranný partner, ktorý navyše dokáže do
takýchto projektov investovať know-how aj financie.

Ak hovoríme o finančných investíciách, je na ne Towercom pripravený?

Áno, náklady na vybodovanie optickej siete nie sú malé. Towercom však disponuje
dostatočnými finančnými zdrojmi. Sme súčasťou investičnej skupiny, ktorú vlastní jeden
z najväčších infraštruktúrnych fondov na svete, skupina Macquarie European Infrastructure
Funds 4. Budovanie nových sietí je preto pre nás prirodzená aktivita.

Je už na Slovensku funkčný projekt otvorenej FTTH siete?

Áno, takýto typ siete už prevádzkujeme v Bratislave, časť Nové mesto. Máme tu vybudovanú
vlastnú FTTH sieť s pokrytím takmer 14.000 domácností. A pokiaľ mi je známe, zatiaľ sme aj
jediná a prvá spoločnosť, ktorá otvorenú sieť nie len vybudovala, ale ju aj súčasne poskytuje
viacerým operátorom. Aktuálne túto infraštruktúru využívajú naraz Slovak Telecom, Antik a aj
Orange. Z môjho pohľadu ide naozaj o významnú zmenu v stratégii (filozofii?) operátorov, ktorí týmto
pripustili možnosť nielen nevyhnutného vlastníctva, ale aj prenájmu infraštruktúry.

BA Nové mesto sa však začala budovať už v roku 2011, prečo je zatiaľ jediným
projektom takéhoto druhu?

Ako som spomínal, je veľmi náročné skoordinovať požiadavky operátorov súčasne.
Zároveň, aj keď sme už mali vybudovanú našu vlastnú sieť, trvalo dlho presvedčiť našich
partnerov, aby sa do takéhoto typu projektu pustili, nakoľko ide pre nich o principiálnu
zmenu pohľadu. Niektoré dohody trvali dokonca viac ako 3 roky.
Napriek tomu, je bratislavský projekt krásny príklad toho, ako to fungovať môže.

Ako sa spoločnosť, ktorá je známa najmä prevádzkou terestriálnej platformy dostala
k budovaniu optických pripojení?

Najskôr išlo o vlastnú potrebu optického pripojenia našich veží, konkrétne bratislavského
Kamzíka a jeho dátového centra, k ďalším významným bodom (napr. u vysieteľov, six a
pod.).

Funkcia naše prevádzky však už dávno nie je iba o podpore pre terestriálne vysielanie, ale aj
o budovaní a údržbe dátovej infraštruktúry a prenájme našej vlastnej vežovej infraštruktúry.
Budovanie otvorených optických sietí vnímame ako prirodzené rozšírenie spolupráce
s našimi partnermi, ktorí už rovnaký princíp zdieľania infraštruktúry využívajú na našich
vežiach.

Aké projekty sú teda vo výhľade na najbližšie obdobie?

Aktuálne rokujeme s operátormi o prevzatí niektorých vytipovaných projektoch v rámci
slovenských regiónov. Chceme ísť samozrejme do miest, kde optika ešte nie je. Operátorom
chceme poskytnúť opäť otvorenú sieť, regiónom výhodu toho, že nebudú potrebné
viacnásobné rozkopávky.

Sú to výhody teda aj pre regionálnu a krajskú správu?

Otvorená optická sieť, ktorú využívajú súčasne viacerí operátori rieši pálčivý problém
jednotlivým mestským zastupiteľstvám pri udeľovaní povolení pre rozkopávky mesta. Je
určite výhodné urobiť to iba raz a s jedným partnerom, ako rozkopávať prípojky opakovane
pre každého operátora zvlášť.

Kto je Peter Bezák?

V spoločnosti Towercom pôsobí na pozícii riaditeľa sekcie prevádzky (COO) od roku
2007. V čase keď sa spoločnosť Orange pustila do budovania vlastnej optickej siete,
zastrešoval projekty výstavby takmer 2.000km trasy. U operátora rozvíjal tému
budovania FTTH siete a pripravil pilotné projekty, ktoré vytvorili priestor pre úspešný
rozvoj siete. Vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave a prestížnu univerzitu ENTPE
v Lyone vo Francúzsku.

Páči sa vám článok?