Prvé vysielanie na Slovensku

Takto vyzeralo úplne prvé televízne vysielanie na Slovensku na obrazovke menšej, ako váš tablet

Štúdio Bratislava začalo vysielať z Kamzíka v novembri 1956 – a históriu otvorilo týmto programom.

Aby ste mali predstavu, o akej malej obrazovke hovoríme, skúste palcom a ukazovákom na oboch
rukách spraviť tvar písmena L. Teraz sa dotknite palcami, takto:

Vznikne vám približne také veľké okienko, cez aké vaši starí rodičia pozerali televíziu. Porovnajte si to
s veľkosťou obrazovky vášho telefónu, tabletu či notebooku. Do tohto kúzelného okienka sa vtedy
pozerali celé rodiny, bol to technický zázrak. Vyzeralo to asi takto:

Prvý televízny prenos sa mohol uskutočniť práve vďaka „starému Kamziku“, pôvodnému vysielaču.
Bol to prvý základný televízny vysielač veľkého výkonu na Slovensku. Na jeho mieste dnes stojí
Kamzík, ktorý ho nahradil v roku 1974.

 

Čo dávali v telke 3. novembra 1956?

V bratislavskom PKO práve v tento deň prebiehal slávnostný program k 30. výročiu rozhlasového
vysielania. Vystupoval SĽUK. Z PKO však nebola priama viditeľnosť na Kamzík, preto bolo potrebné
prenášať signál koaxiálnym káblom na budovu vysokoškolského internátu Lafranconi a odtiaľ
mobilným prenosovým zariadením do veže.

Z Kamzíka sa už signál dostal anténami do prijímačov v domácnostiach. V tom čase ich bolo na celom
Slovensku 500. Pre porovnanie – 500 televízorov je dnes dokopy v dvoch-troch panelákoch.

V roku 1956 sa vysielalo v stredu a v sobotu. Program bežne začínal o piatej poobede detskými
reláciami a po nich nasledovali Rozhlasové noviny, televízne aktuality a zaujímavosti. Hlavný večerný
program boli predstavenia divadelných hier, filmy, besedy alebo estrády.

 

Toto videlo prvých 500 domácností vybavených televízorom počas tohto historického večera:

Od novembra ’57 už vysielalo štúdio Bratislava každý deň okrem pondelka. Pravidelný program
pomohlo vyplniť spojenie s Ostravou a Prahou, odkiaľ bolo možné preberať programy. Dokonca
vysielali prvý Silvestrovský program. Kameraman Emil Rožňovec na tento večer spomína takto:

„Na starom Kamzíku sme vysielali všetko – od hlásateľky, spravodajstva, po jednoaktovky, bábkové
hry, celý silvestrovský program na konci roku 1957. O polnoci sme toho ešte mali v zásobe dosť, nuž sa
na obrazovke objavil hlásateľ a spýtal sa: Urobíme polnočnú záverečnú scénu, alebo máme
pokračovať? Na Kamzíku začali v momente vyzváňať telefóny. Diváci samozrejme chceli
pokračovať…“

V roku 1962 začína vysielať štúdio Košice a Československá Televízia spúšťa aj doobedné vysielanie.
V 70. rokoch už bolo koncesionárov na Slovensku vyše 700 000 – čiže za približne 14 rokov narástol
počet divákov viac, ako tisícnásobne.

Páči sa vám článok?